Aktualizácia: 30/12/02

www.svetomania.szm.sk

  HOMEPAGE

 Odteraz budeme chodiť do školy Milana Hodžu
 Koncom júna sa na Národný cintorín v Martine vrátia pozostatky jedného z najvýznamnejších
 politických predstaviteľov slovenského národa, turčianskeho rodáka, Milana Hodžu. Je symbolom
 modernej politiky a otvorenosti voči svetu. Je dôkazom schopnosti Slovákov presadiť sa v
 európskom aj svetovom kontexte.

 Základná škola na Palisádach od 3. septembra 2002 opäť nesie čestný názov Základná škola Dr. Milana Hodžu. Škola niesla
 jeho meno v rokoch 1937 – 1948. Pamätnú tabuľu prišiel odhaliť pán predseda vlády Mikuláš Dzurinda, do školy zavítali aj
 exprezident Michal Kováč a starosta Starého mesta Andrej Ďurkovský.

     Hodža pochádzal z chudobnej rodiny evanjelického farára, kde sa však kládol dôraz na vzdelanie a národné uvedomenie.
 Okrem rodnej slovenčiny sa postupne naučil ovládať maďarčinu, nemčinu, angličtinu, srbochorvátčinu, rumunčinu,
 francúzštinu a poľštinu. Tieto komunikačné schopnosti podporené rečníckym talentom a rozsiahlymi znalosťami v oblasti
 humanitných vied vytvárali predpoklad pre jeho neskoršiu dráhu novinára a politika. V politickom živote vystupoval ako
 aktivista a realista. Svoju víziu pozdvihnutia Slovenska načrtol už ako 25-ročný v úvodníku ním vydávaného Slovenského
 týždenníka: "Tak myslíme, že jestli z nás Slovákov má dačo byť, neslobodno sanám spoliehať na niekoho iného a na nič
 iné, ale len na našu vlastnú prácu a svoj rozum. Vždy nám bude na ume i to, že Slovákom až potom zkvitne štastnejšia
 doba v politike a vo všeobecnom pokroku, keď budú hospodárski silní a neodvislí."

     Ako dvadsaťsedemročný sa stal poslancom uhorského parlamentu. Presadzoval program demokratizácie uhorského
 politického života a dôsledne bojoval proti narastajúcej maďarizácii. Bol obávaný rečník a britký polemik. Pred vojnou
 úzko spolupracoval s následníkom trónu Františkom Ferdinandom na príprave transformácie monarchie. Počas
 Československej republiky v rokoch 1918-1938 zastával viaceré ministerské funkcie a jeho kariéra kulminovala v rokoch
 1935-1938, keď ako prvý Slovák v dejinách sa stal ministerským predsedom vlády. V emigrácii sa zasadzoval za obnovenie
 československej štátnosti a rozvinul víziu spolupráce stredoeurópskych krajín, ktorá v mnohom predznamenávala európske
 integračné procesy. Možno je aj v tom symbolika, že sa Hodža na Slovensko vracia, v čase keď aj ono má pred sebou jasnú
 vyhliadku členstva v Európskej únii.

     Komunistický režim sa štyridsať rokov snažil vymazať Milana Hodžu z pamäte národa. Aj preto nebolo možné naplniť
 jeho prianie byť pochovaný na Slovensku. Prevezenie jeho ostatkov z Českého cintorína v Chicagu do Martina je teda aj
 istým aktom historickej spravodlivosti. Zároveň to, dúfame, bude impulzom pre mnohých k bližšiemu zoznámeniu sa s
 Hodžovým životom a politickým odkazom.