Sila
a pohyb
Pred
300 rokmi zistil
Isaac Newton,
akým spôsobom sily vyvolávajú pohyby a ako ovplyvňujú pohybujúce
sa telesá. Stanovil 3
zákony o pohybe.
PRVÝ
ZÁKON
hovorí, že teleso, ktoré je v pokoji zostane v pokoji,
kým naň nezačne pôsobiť sila. A kým sa teleso pohybuje svojou
rýchlosťou, nezostane dovtedy, pokiaľ na ňu nezapôsobi sila.
Sila, ktorá to ovpylvní je gravitačná sila.
DRUHÝ
ZÁKON
hovorí, že ak na pohybujúce sa teleso pôsobí sila, teleso zmení rýchlosť
alebo smer. Čím väčšia sila, tým väčšia zmena
v rýchlosti, alebo v smere jeho pohybu.
TRETÍ
ZÁKON
A tretí zákon hovorí, že prekaždú silu, pôsobiacu na určitý
objekt, existuje rovnaká sila v opačnom smere, ale v rovnakej
veľkosti.
SILA
Sila sa využíva na vykonávanie práce, napr. na presun ťažkého
nákladu. Keď nesiete ťažký kufor hore schodami,
vykonávame namáhavú prácu alebo inými slovami – vyvíjame
silu.
ENERGIA
Energia nadobúda veľa rozličných foriem. Naša energia pochádza
z jedla, ktoré jeme. V tomto prípade ide o chemickú
energiu.
Ďalšou formou energie je napríklad elektrina, ktorá vyvolá otáčanie
sa elektrického motora. Aj teplo, zvuk a
svetlo sú isté formy energie. Energia pohybujúcich sa telies sa
nazýva kinetická (pohybová) enrgia. Pri zmene formy energie
na iný druh nedochádza k zmene jej množstva. Nazýva sa to
zachovávanie energie.
TEÓRIA
RELATIVITY
V roku 1905 Albert Einsten
objavil, že keď sa telesá pohybujú veľmi vysokou rýchlosťou – blízkou
rýchlosti svetla – dejú sa
čudné veci. Tieto jeho myšlienky sa stali známymi ako Teória
relavity. Einsten dokázal, že ak sa hodiny v dvoch vlakoch
nastavia na rovnaký čas a jeden vlak sa začne pohybovať rýchlosťou
blízkosti svetla, cestujúcim v stojacom vlaku sa bude
zdať, že hodiny v pohybujúcom vlaku idú pomalšie. Okrem
toho sa im bude zdať, že pohybujúci sa vlak je kratší. Naopak,
cestujúcim v pohybujúcom sa vlaku sa bude zdať, že meškajú
hodiny v stojacom vlaku a že je tento vlak kratší.
Tieto vzájomné relatívne
účinky na objekty pozorovali veľakrát vedci, ktorí počas letu v prúdovom
lietadle použili veľmi
presné hodiny. Zdá sa, že pri vysokej rýchlosti je náš bežný
cit pre čas, rozmery a pohyb nespoľahlivý.
SILA
A POHYB STR. 26 – 28 (Stručná detská encyklopédia vedy a techniky)
|