Hovorí sa, že teleskop náhodou vynašiel učeň u optika Hansa Lippersheya v Amsterdame. Ako presne vznikol teleskop,
sa presne nevie, ale možno to bolo tak, že sa učeň jedného dňa v roku 1608 hral s dvoma šošovkami, náhodou postavil
jednu tesne pred druhú a pozeral cez obe súčasne. Zistil, že šošovky zväčšujú. Neskôr bolo držanie oboch šošoviek
takýmto spôsobom nepraktické a tak sa Lippershey rozhodol postaviť teleskop, ktorý chcel patentovať. Lenže patent
nedostal a teleskop sa začal predávať po celej Európe ako nová a zaujímavá hračka.
V Taliansku žil istý človek, ktorý chápal, že teleskop nie je iba hračka, ale o čosi viac. Volal sa Galileo Galilei. Jeho otec,
preslávený hudobník chcel pôvodne vychovať zo syna hudobníka, avšak neskôr pochopil, že Galilei má väčšiu chuť
študovaťV roku 1581 si počas bohoslužby všimol, že luster sa nad ním pomaly hýbe. Zistil, že každý jeden pohyb trvá
rovnako dlho. Prečo? Toto vzbudilo v Galileovi zvedavosť. Začal študovať geometriu a čítať Aristotelove a Archimedeove
zákony. Naučil sa všetko. Neskôr robil aj pokusy, ale v tých časoch, keď Galilei robil experimenty, bolo meranie času
veľkým problémom. Ciferníky na hodinách dokázali ukazovať iba hodiny, minúty už nie. Riešil to teda iným spôsobom.
Pomocou srdca. Každý vie, že srdce udrie 72x za minútu. Tak s týmto spôsobom počítal, koľko úderov prejde za istý čas.
Galileo sa pokúšal čas merať aj spievaním tónu alebo množstvom vody, ktoré pretieklo.
Galilei bol však aj veľmi zručný. Naučil sa dokonca brúsiť šošovky lepšie ako optici. Ako prvý zistil, že existuje viac
hviezd, ako vidíme voľným okom a že Mliečna dráha sa skladá z miliónov menších hviezd. Neskôr Galilei namieril
teleskopom na Mesiac a iné planéty. Videl v nich priehlbiny a vysoké vrchy. To znamenalo, že Aristotelove tvrdenia, že
Mesiac a Slnko sú hladké gule boli nepravdivé.
Galilei rád rozprával o svojich objavov iným, ale bol aj nadaným spisovateľom. V roku 1610 vydal knihu Hviezdny Posol,
kde opísal nové objavy. Katolícka cirkev však pochybovala. Aby uveril aj Pápež a iní dôležití ľudia, musel Galilei prísť do
Ríma.Keď im ukázal teleskop a výhľad cez neho na vesmír, mnohí mu neverili. Tvrdili, že prístroj je kúzlo a cirkev ho
začala obviňovať z kacírstva. Galilei sa snažil presvedčiť pápeža, že nie je proti kresťanstvu. Pápež nemal chuť Galilea
poslať pred súd, tak mu dal nariadenie žiť zvyšok života vo svojom dome. Galilei bol už starý a chorý, bolo preto
pochopiteľné, prečo mu bol pridelený takýto trest. Až v roku 1822 katolícka cirkev uznala, že Galileo hovoril pravdu.
|
|
